Ne (93)
Použitá omezení
(3)
Počet nalezených dokumentů:
93
Publikováno od
do
Model
Hládeková, Katarína; Mazanec, Martin; Zahoranský, Dušan; Fajnor, Richard
slovenský
Dizertačná práca sa zaoberá rozšírením kontextualizácie termínu model ako interpretačného nástroja pre niektoré diela českého a slovenského postkonceptuálneho umenia. Na základe vysledkov historického exkurzu do dejín maliarstva, sochárstva a architektúry, práca navrhuje novú typológiu modelu, ktorú exemplifikuje na vybranych dielach českého a slovenského postkonceptuálneho umenia prvych dvoch dekád 21. storočia. Historická časť dospieva k nasledujúcim záverom: model v umení je emancipovanou formou pochádzajúcou z rôznych odbornych i laickych diskurzov; emancipovany model má metaforickú vrstvu, a preto odráža široké dejinné, kultúrne a spoločenské súvislosti. Predkladané kategórie zahŕňajú: lineárny model, fyzicky model, kognitívny model a imerzívny model. Lineárny model zahŕňa tematizáciu skice a tzv. vizualizačnych metafor (grafov, diagramov, schém, atď.) a vzniká ako reakcia na informačnú presytenosť a zložité siete. Fyzicky model je formou viazanou na architektonické a hobby modelárstvo, vyznačuje sa jednoduchou „skečovou“ štruktúrou, reagujúcou na sociálne témy a individuálnu a kolektívnu pamäť. Kognitívny model odkazuje ku kognitívnemu obratu spoločnosti, zhodnocuje materializáciu mentálneho priestoru a vysvetľuje emancipovany model ako otvorenú kategóriu. A na záver, Imerzívny model interpretuje médium vystavy ako modelovú formu, ktorá je artikulovaná umeleckym manifestom alebo architektonickym zásahom. Inym druhom imerzie, ktorú kapitola o imerzívnych modeloch rozoberá, je fotografická a 3D počítačová ilúzia ako reakcia na virtualizáciu spoločnosti. Simultánne s teoreticko-historickym vyskumom prebiehal i vyskum umením. Ten sa stal vychodiskovym pre koncipovanie jednotlivych kategórií a typológií modelu. Každá z navrhnutych kategórií preto obsahuje tzv. autorskú poznámku, reflektujúcu praktickú časť dizertačnej práce. The dissertation thesis studies the extension of the context of the term model as a means of interpretation for Czech and Slovak post-conceptual works of art. Based on result of a historical excursion into the history of painting, sculpture and architecture, the thesis offers a new typology of a model which is exemplified on particular work of art of Czech and Slovak post-conceptual era in the first two decades of the 21st century. The historical part of the thesis concludes the following: model in the art is an emancipated form originating from different academic as well as layman discourse; emancipated model has a methaphorical layer and thus it reflects wide historical, cultural and social relations. The categories proposed include: a linear model, a physical model, a cognitive model and an immersive model. The linear model encompases the sketch themes and so-called visualization metaphors (graphs, charts, schemes, etc) and originates as a reaction to information saturation and complicated networks. The physical model is a form to architecture and hobby modelling, it is characterised by a simple, „sketchy“ structure reacting to social themes and individual and collective memory. The cognitive model points to the cognitive turn of the society, it evaluates the materialisation of mental space and explains the emancipated model as an open category. Finally, the immersive model interprets the medium of exhibition as a model form which is articulated by and artisitic manifesto or an architectural interference. Another form of immersion that is being discussed in the chapter about immersive models, is a photographic or 3 D computer illusion as a reaction to society‘s virtualisation. Simultaneously to theoretical-historical research, an artistic research was taking place which became the basis for the creation of different categories and typologies of model. Each proposed category thus includes a so-called author‘s note reflecting the practical part of the dissertation thesis.
Klíčová slova:
Architecton; architectural model; exhibition architecture; diagram; graph; infographics; category; cognitive model; cognitive map; conceptual art; conceptualism; metaphor; model; para-pavilion; tool; postconceptual art; post-internet; scene; self-reflexivity; scheme; sketch; miniature.
Plné texty jsou dostupné v digitálním repozitáři NUŠL
Model
Dizertačná práca sa zaoberá rozšírením kontextualizácie termínu model ako interpretačného nástroja pre niektoré diela českého a slovenského postkonceptuálneho umenia. Na základe vysledkov historického ...
Architektúra a nevidiaci
Luciaková, Katarína; Petelen, Ivan; Žalmanová, Petra; Ing.Petr Karásek; Šindlar, Jiljí
slovenský
Dizertačná práca rozoberá problematiku nevidiacich žudí vo vzťahu k architektúre. Pre prehžadnosť a určitú chronológiu javov, prácu rozdelím na určité celky, kapitoly. V prvej, úvodnej časti práce budem rozoberať vnímanie priestoru nevidiacou osobou z fyziologicko-psychologického hžadiska. Rozbor je vežmi dôležitý pre pochopenie predstáv, ktoré má nevidiaci človek. Taktiež je dôležitý fakt, akými prostriedkami sa nevidiaci k priestorovým informáciám dostáva a ako je schopný ich spracovať. Taktiež by som chcela objasniť základné pravidlá pohybu nevidiaceho po priestore, ako i návod, ako nevidiacemu v určitých situáciách vo vzťahu k prostrediu pomôcť. V ďalšej časti práce, stručne pre informovanosť, rozoberiem historický vývoj vzťahu spoločnosti k nevidiacim žuďom. Tu je dôležitý fakt, že nevidiaci boli ešte pred dvesto rokmi braní ako menejcenní žudia, ktorí nemali plné právo slobody. Tento vzťah sa časom upravil. Nevidiaci žudia majú právo vožne sa venovať svojím záujmom, majú právo slobodne sa pohybovať po prostredí a plne ho využívať. Pre potreby nevidiacich boli vytvorené mnohé spolky a organizácie, ktoré ich zastupujú. Spolky majú rôzne zameranie. Ich prvoradým ciežom je pomáhať zrakovo postihnutým žuďom pri ich sociálnej rehabilitácii, hžadaní zamestnania a odstraňovaní architektonických bariér. Samotné jadro práce rozdežujem na dve časti. V prvej sa zameriam na problematiku zrakovo postihnutých žudí a architektúry z funkčného hžadiska. Pre nevidiacich je funkčné hžadisko prvoradé, lebo podmieňuje ich bezpečnosť v prostredí. V tejto kapitole podrobne rozoberiem základné prvky potrebné pre navrhovanie stavieb pre nevidiacich, označovanie prekážok a zásady navrhovania. Na konkrétnych príkladoch sa pokúsim vysvetliť pravidlá správneho navrhovania. Ďalej do kapitoly začlením popis pomôcok, ktoré nevidiaci pri svojom pohybe používajú. Taktiež budem skúmať budúcnosť týchto pomôcok a naznačiť rapídny technologický vývoj, ktorý život nevidiacim žuďom nesmierne užahčuje. V druhej časti práce rozoberiem problematiku zrakovo postihnutých žudí a architektúry z estetického hžadiska. Táto problematika je zatiaž menej preskúmaná, no je takisto dôležitá. V tejto časti práce budem využívať vo väčšej miere osobné skúsenosti a poznatky nadobudnuté bádaním v prostredí. Estetické hodnoty sú subjektívne pre každého človeka bez ohžadu na handicap. Preto sa budem snažiť v kapitole zaznamenať najmä fakty, pomocou ktorých sa môže človek pri estetickom vnímaní odrážať. I pre estetické hžadanie existujú pomôcky a inštitúcie, ktoré pomáhajú nevidiacim žuďom túto časť architektúry spoznávať. Členenie práce vyplýva zo zbierania informácií a faktov v priebehu procesu písania práce. Práca bude mať informatívno-praktický charakter a je určená žuďom, ktorí chcú spoznať a byť informovaní ako vzniká architektúra, vhodná pre nevidiacich žudí. Bude určená žudom, ktorí takúto architektúru navrhujú a potrebujú prehžad, ako architektúru vytvárať. Taktiež bude určená nevidiacim žuďom, ktorí majú chuť sa o architektúre dozvedieť viac. This thesis explores the relationship between architecture and the blind people. For better clarity and understanding of the topic, The work has been divided into five distinctive parts. In the first, introduction part, I approach space sensation of a blind person from the physiological and psychological angle. This analysis is very important for the understanding of imagination, which the blind person has. Another important fact to understand is the way in which the blind person gets the information about the space and what is his ability to process it. Further, I explain the basic principles of the blind person’s movement through space and describe instructions of how to help blind people in the concrete spatial situations. In the next part, I give a short information about the historical progress of the relation between the society and the blind people. An important fact is that, as late as 200 years ago, the blind people were considered as “sub men” and did not have the full freedom privilege. This relation has been modified over time and nowadays, the blind people have the freedom of movement and all the rights to enjoy their lives. To meet the needs of the blind people, many associations have been created that act on their behalf. The associations have different modes of functioning, but their common goal is to help blind people with their social rehabilitation, looking for employment and removing architectural barriers. The core of my work is divided into two parts. In the first one, I focus on the problematic of the blind people and architecture from the functional aspect. The functional aspect is vital for the blind people. It corresponds to their safety in the environment. In this chapter, I treat in detail basic elements for designing buildings, for specifying barriers and principles of design for blind people. Furthermore, I describe the help tools the blind people need in order to move in the space. I evaluate the future of these tools and indicate the rapid technological progression which makes the life of blind people more comfortable. In the next part, I focus on the problematic of the blind people and architecture from the aesthetic aspect. This question has not been much explored yet, but is, nonetheless, very important. In this part of my work, I use more my personal experience and the knowledge coming from the exploration of space. Aesthetical values are subjective for all the people, with or without a handicap. Therefore, in this final chapter, I try to note the facts that can be used in the process of the aesthetical perception and to reflect on them. In the domain of aesthetical research, there also exist tools and institutions that help blind people in their comprehension of architecture. The division of my work emerged from the compilation of diverse facts in the process of writing. This thesis has an informative and practical character. It is intended for people who want to understand and to be informed about how to design architecture for the blind people. It will be directed towards people who build this kind of architecture and need an overview of how to make it. It is also intended for people interested in learning more about architecture.
Klíčová slova:
acces; acustic arrangement; aesthetic aspect; aid blinding; architectural barriers; blind people; comprehension; design; elements; functional aspect; future; historical progress; knowledge; modes of functioning; needs; personal experience; relationship; removing barriers; space sensation; taking of handicap; technological progression; white cane
Plné texty jsou dostupné v digitálním repozitáři NUŠL
Architektúra a nevidiaci
Dizertačná práca rozoberá problematiku nevidiacich žudí vo vzťahu k architektúre. Pre prehžadnosť a určitú chronológiu javov, prácu rozdelím na určité celky, kapitoly. V prvej, úvodnej časti práce ...
Návrhové vzory v paralelních a distribuovaných systémech
Jurnečka, Peter; Chudá, Daniela; Zbořil, František; Hanáček, Petr
slovenský
V tejto práci je opísaný návrh spôsobu zápisu a práce s paralelnými návrhovými vzormi, ktorého prínosom je možnosť navrhovania automatických oprav existujúcich paralelných zdrojových kódov pomocou refaktoringu. Na to, aby bolo možné navrhovaný spôsob zápisu využiť je potrebné, aby táto práca pokrývala oblasti statickej analýzy kódu, formálneho zápisu paralelných návrhových vzorov a refaktoringu. Statická analýza kódu umožňuje porozumieť existujúcim paralelným zdrojovým kódom a definovať miesta, kam sa má vložiť návrhový vzor. Formálny zápis návrhového vzoru umožňuje automaticky aplikovať daný vzor do existujúceho zdrojového kódu. Nakoniec refaktoring umožňuje upraviť existujúci zdrojový kód bez zmeny funkčnosti. Prvá časť práce sa venuje popisu súčasného stavu v týchto troch oblastiach t.j. analýze kódu, návrhovým vzorom a refaktoringu. Druhá časť práce sa venuje opisu metodiky a experimentálnemu overeniu jej nasadenia. This Ph.D. thesis describes proposed notation and method for working with parallel design patterns, which allowes proposing of automatic corrections to existing parallel source code with help of refactoring. In order to define the proposed notation, this work must cover areas of static code analysis, formal description of parallel design patterns and refactoring. Static code analysis is used to analyse the existing parallel source code for definition of places where you want to insert specified design pattern. Formal description of design pattern allows you to automatically apply the pattern to the existing source code. Finally, refactoring allows you to edit an existing source code without changing its functionality. The first part is devoted to the description of the current status in these three areas e.g. code analysis, design patterns and refactoring. The second part is devoted to a description of the methodology and experimental verification of its deployment.
Klíčová slova:
design patterns; parallel programming; refactoring; static analysis; BPSL; notation of design patterns
Plné texty jsou dostupné v digitálním repozitáři NUŠL
Návrhové vzory v paralelních a distribuovaných systémech
V tejto práci je opísaný návrh spôsobu zápisu a práce s paralelnými návrhovými vzormi, ktorého prínosom je možnosť navrhovania automatických oprav existujúcich paralelných zdrojových kódov pomocou ...
NUŠL poskytuje centrální přístup k informacím o šedé literatuře vznikající v ČR v oblastech vědy, výzkumu a vzdělávání. Více informací o šedé literatuře a NUŠL najdete na webu služby.
Vaše náměty a připomínky posílejte na email nusl@techlib.cz
Provozovatel
Zahraniční báze